Čo sa stalo…(príbeh)
Čo sa stalo v čase medzi Hrdinami 3 a Hrdinami 4, jednoducho povedané…alebo tiež
Príbeh…
Všetko vyzeralo ideálne až do chvíle keď sa začali pozvoľna prevaľovať ohromné lži, keď krajina upadla do krízy. Presnejšie povedané kríza sa len prehĺbila. Edden bol ako ovocie zvonka krásne a neodolateľné, ale zvnútra prehnité a vyžraté červanmi. Tyrani na vrchole začali čoraz viac zdierať ľud. Roľníci museli pod hrozbou žaláru, či odobratia pôdy odovzdávať Centrálnej moci a Duchovenstvu stále väčšie a väčšie dávky, remeselníci namiesto toho aby platili štátu prebytkovým tovarom, z prebytkového tovaru museli vyžiť, mníške rády boli rozpustené a mnísi rozptýlení po krajine… V každom meste, v každej dedine bol správca vybratý Rádom osvietenia. Každý pokus o odpor zo strany ľudu bol nemilosrdne potrestaný, rebeli a ich rodiny trpeli.
Zrazu nebolo dosť tovaru na vývoz, jedla pre ľudí… Krajina postupne strácala svoje bohatstvo, peniazom sa nedalo veriť. Vláda zaviedla novú menu. Už nie mince zo zlata a striebra, ale mince z náhražkových materiálov. Namiesto zlata boli peniaze kryté Dlhom…
Sinský masaker
Ešte pred krízou, keď sa ešte ako-tak dalo slušne žiť aj bežnému človeku sa odohrala najkrvavejšia a najohavnejšia udalosť v moderných dejinách Eddenu, masaker v meste Sin.
Sin je mesto na severovýchode Eddenu, neďaleko hraníc s Ossianom. Mesto bývalo strediskom obchodu, druhým najrozvinutejším po Ahhe. Pôvodne to bola malá dedina, v ktorej žilo sotva päťsto ľudí. Väčšina z nich patrila k mystickej skupine Qazagharra. Títo ľudia vďaka svojej šikovnosti postupne zveľadili svoje majetky a následne aj dedinu, z ktorej sa stalo mestečko a neskôr prosperujúce mesto s asi desaťtisíc obyvateľmi, všetko buď príslušníci Qazagharry, alebo jej prisluhovači.
Jednej zimnej noci (6. II. 5E163) vošli tajne do mesta vrahovia. Zabili strážnikov, preobliekli sa za nich, uzamkli brány a o polnoci začali vraždiť…
zabíjali mužov, ženy, deti, starcov… krvavý kúpeľ trval až do svitania, keď asi sto vrahov dokonalo dielo skazy. Za múrmi mesta zahynulo príšernou smrťou skoro 8000 ľudí. Bez šance na odpor či útek…
Z masakru boli obvinení takzvaní Strážcovia, tajná organizácia operujúca v Eddene a aj za jeho hranicami. V meste našli tri mŕtvoly útočníkov. Boli to členovia elitnej skupiny „Čierna dýka“ vyznačujúcej sa ohromnou krutosťou a podliehajúcej veleniu Strážcov. Mali vytetované symboly Strážcov – kľúč a iniciály Proroka (S.M.) – jeho meno nepoznáme.
Rádu Osvietenia sa Sinský masaker mimoriadne dotkol, nakoľko mnohí jeho členovia boli príslušníkmi Qazaghary, hoci sa členstva verejne zriekali, aby „slúžili všetkým“ a tak sa začal masový hon na Strážcov, ktorý trval bez prestávky vyše štyridsať rokov, až kým nedolapili a verejne neupálili ich vodcu, Prvého stážcu Fausta Mornardiho. Proroka nikdy nikto ani nevidel, Mornardi horiac na hranici prehlásil, že Proroka si len vymysleli a priznal sa k účasti na Sinskom masakre, no s posledným dychom preklial Qazagharru.
Od tých čias krajina upadala…akoby to bol Nepriateľ, ktorý ju držal na nohách…
Skaza Ahhe
Stalo sa to pred ôsmimi rokmi. Na bránach mesta, na stromoch v alejách, na dverách domov sa objavili zrazu listy pribodnuté dýkou so symbolom Proroka a Strážcov…Tisícky listov, tisícky dýk…
Varovanie…
Ahhe, Mesto mrie.
Mesto, kde bývali bohovia na Zemi,
Mesto tisícich zámkov, dvier…
sväté mesto, mesto kde žijú živí spasení…
Mesto, ktoré bolo prvým domovom,
mŕtve mesto, mesto pod popolom…
Je tak ticho, spí pokojne,
svoje zámky, dvere Ti odomkne…
V jeho strede Srdce a v Srdci Trón,
a zvučný zlatý zvon…
Nepatrí tebe.
naposledy udrie a naveky stíchne
Vidíš svetlo sotva pár faklí za oknami a potom žiara jasná ako tisíc Sĺnk,
čo premení noc na najjasneší deň…
čo zahubí všetko čo vrhalo tieň…
Prúd Yao vytryskne k modrému nebu z podzemia…
zmení veci čo sa nemenia.
ako smietky v nej plávajú domy,
ako piesok sa víria životy,
ako pena miznú…
jej vody rozoženú mraky a spália vzduch…
Naveky bude v nej tonúť Tvoj duch
nik nedopláva k brehu rieky širšej ako oceán…
Zem bude roniť čierne slzy a Ty ich budeš piť.
Tak sa stane keď sa neuzavrie Kruh, keď nevyletia Havrany,
keď zahynie Otec rukou Syna bez trestu, bez hany…
S.M.
Vláda označila list za obyčajnú provokáciu, ale nepokoju medzi obyvateľmi zabrániť nedokázala, navyše sa doniesli správy z Divínu, že Veľkňaz Lin Pomazaný (člen R.O.) bol zavraždený, a navyše jedným z paladinov, a že sa po Divínskom kraji vraj prechádza pán smrti, Agatrak…Mnohí odišli. Rád Osvietenia dokonca zinscenoval proces s údajnými rebelmi, ktorí mali listy rozniesť aby tak podkopali jeho autoritu a výhradné právo vládnuť. Tieto procesy trvali sotva dva dni a stáli život vyše 200 sedliakov, malých úradníkov, obchodníkov, prostých ľudí…
situácia sa trochu upokojila, presnejšie ľudia sa báli viac toho čo s nimi bude ak sa odvážia verejne báť varovania Proroka a tak sa táto téma vytratila z ulíc. 44 dní po tom ako sa objavil Prorokov odkaz sa to stalo…Mesto padlo tak ako to napísal Prorok. Z jeho stredu narástla jasná svetelná guľa a spálila, alebo lepšie povedané celkom odparila všetko v okruhu asi míľu a keď zhasínala, črtal sa v jej vnútri obrovský stĺp dymu, akoby prúdom vytryskol zo zeme nahor…
Toto sa odohralo v noci. Nikto si nevie predstaviť tú paniku, ktorá nastala. Až do svitania bolo počuť neutíchajúci krik a nárek ľudí, čo prežili ďalej od centra explózie. Len čo sa rozvidnelo, tiahli sa z mesta prúdy ľudí, čo prišli o všetko. Nad celým krajom sa vznášal hrubý tmavý mrak a vrhal na krajinu tieň súmraku. Pred večerom sa rozpršalo. Padal hustý čierny lepkavý dážď, zmes vody, jedovatého popola a sadzí vznášajúcich sa v povetrí. Dostal sa do všetkých vodných zdrojov v okolí a ľudia sa ním otrávili. Vačšina tých čo sa napili jedovatej vody umrela v strašných mukách…
Celé mesto a jeho okolie je teraz neobývané. Nežije tam zver, nerastie tam tráva…
Veľa z tých, čo utiekli z mesta za pár dní umrelo, iní zas ochoreli chorobami aké sme do teraz nepoznali a umierajú dodnes. Dokonca ja deti sa rodia choré, deformované, či mŕtve.
Tieto choroby sa vyskytujú okrem miest kde dnes žijú utečenci aj v širokom páse smerom na juhovýchod od Ahhe. Zrejme ich sem vietor zaniesol.
Chorí sú väčšinou agresívni, svetloplachí a šialení. Skrývajú sa v jaskyniach a baniach, vychádzajú v noci. Kradnú farmárom úrodu, unášajú dobytok a nezriedka dôjde aj ku konfliktu medzi nimi a zdravými ľuďmi brániacimi svoj majetok…
Ľudia prestali veriť kňazom a nasledujú nových prorokov a mudrcov. Smerom od hraníc s Ossianom, krajinou Pohanov, prenikajú do Eddenu nové myšlienky a tak ako jarná rieka zaplavuje úrodnú zem, zaplavuje Edden idea zžitia sa s prírodou. Mestá sa vyľudňujú, ich obyvatelia nechávajú celé majetky tak a idú do hôr, vznikajú nespočetné osady a tábory…
Pohania sú navonok neorganizovaní, ale v skutočnosti tvoria hustú a prepletenú sieť, ktorej vlákna sa zbiehajú v meste Taillt, kde sídli Sequana, alebo Deae Matres, mocná kúzelníčka, ktorú začali Pohania uctievať ako inkarnáciu bohyne Aife. Je to akási dobrotivá matka všetkých ľudí, ktorí si zvolili, že ju budú nasledovať.
Na druhej strane stoja takzvaní Laboriáni. Oni hovoria, že skaza Ahhe bola ponaučením a teraz treba postaviť nové sväté mesto, ktoré bude stáť na základoch z ocele a kameňa. Laboriáni sa modlia k Bahave-Majstrovi, podľa ich kníh Otec Bahave rozpolil svojho syna Adamaira, pána remesiel, ktorého ľudia naviedli, aby sa napil z rieky Yao a otrávil tak svoju myseľ. Ľavú polovicu spojil so sebou a pravú nechal v podsvetí pri rieke.
Laboriáni žijú heslom „Modli sa a pracuj“. Stavajú lepší svet a lepších ľudí.
Sídlia v mestách pri rieke Odai ako napríklad Eri, Fand, alebo Ald-Gasen… najväčšia duchovná autorita sídli v susednej krajine Išmal, v meste Ur-Sotha, jeho meno je Mammon Wammaran.
Ľudia pomaly nachádzajú mier a už zabudli na tyranov a aj na Strážcov…
